(1)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre program Digitálna Európa (ďalej len „program“) na obdobie rokov 2021 – 2027, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (4).

(2)

Program by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (5) (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“).

(3)

Na program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(4)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, za predpokladu, že žiadateľ môže preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by počas obmedzeného obdobia na začiatku VFR na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch malo byť možné stanoviť v rozhodnutí o financovaní oprávnenosť činností a podstatných nákladov od začiatku rozpočtového roka 2021, a to aj v prípade, že tieto činnosti boli vykonané a tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(5)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (7) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (8), (Euratom, ES) č. 2185/96 (9) a (EÚ) 2017/1939 (10) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (11).

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(6)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (12) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo zámorské územie spojené. Účinnosť ich účasti na programe by Komisia mala monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(7)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13) by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, ktoré zodpovedajú existujúcim potrebám a sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (14), pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii, a zohľadniť existujúce rámce pre meranie a referenčné porovnávanie v digitálnej oblasti. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(8)

Programom by sa mala zabezpečiť maximálna transparentnosť a zodpovednosť inovatívnych finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré zahŕňajú rozpočet Únie, v súvislosti s ich prínosom pri plnení cieľov Únie, a to pokiaľ ide o počiatočné očakávania aj konečné výsledky.

(9)

Na digitálnom samite v Tallinne, ktorý sa konal v septembri 2017, a v záveroch Európskej rady z 19. októbra 2017 sa poukázalo na potrebu Únie investovať do digitalizácie jej ekonomík a riešenia nedostatku zručností, aby sa zachovala a obohatila európska konkurencieschopnosť a inovácia, kvalita života a sociálna štruktúra. Európska rada dospela k záveru, že digitálna transformácia ponúka obrovské príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť, prispeje k našej globálnej konkurencieschopnosti a posilní tvorivú a kultúrnu rozmanitosť. Využitie uvedených príležitostí si vyžaduje spoločné riešenie niektorých z problémov, ktoré digitálna transformácia prináša, a prehodnotenie politík, ktorých sa týka.

(10)

Európska rada predovšetkým konštatovala, že je naliehavé, aby sa Únia zaoberala novými trendmi vrátane otázok ako napríklad umelá inteligencia a technológie distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain), pričom je zároveň potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, digitálnych práv, základných práv a etických noriem. Európska rada vyzvala Komisiu, aby do začiatku roka 2018 predložila návrh európskeho prístupu k umelej inteligencii a aby predložila iniciatívy potrebné na posilnenie rámcových podmienok s cieľom umožniť Únii preskúmať nové trhy prostredníctvom radikálnej inovácie založenej na riziku, a aby upevnila vedúcu úlohu jej priemyslu.

(11)

Budovanie silného európskeho digitálneho hospodárstva a spoločnosti by sa zlepšilo správnym vykonávaním Nástroja na prepájanie Európy, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady, a európskeho kódexu elektronických komunikácií, stanoveného smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (15).

(12)

Komisia vo svojom oznámení zo 14. februára 2018 s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ s prihliadnutím na možnosti nového viacročného finančného rámca uvádza program digitálnych transformácií Európy s cieľom dosiahnuť výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť a kybernetická bezpečnosť. Zámerom programu by malo byť zaručenie vedúceho postavenia Európy v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa tak konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe v rámci celého digitalizovaného hospodárstva a malo by to výrazný vplyv na preklenutie medzier na úrovni zručností a doplnenie chýbajúcich zručností v celej Únii, aby občania mali zručnosti a vedomosti potrebné na digitálnu transformáciu.

(13)

V oznámení Komisie z 25. apríla 2018 s názvom „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“ sa venuje pozornosť novým opatreniam, ktoré sa majú prijať ako kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v Únii, celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorým sa umožní vývoj a inovácia nových produktov a služieb založených na údajoch.

(14)

Všeobecnými cieľmi programu by mali byť podpora digitálnej transformácie priemyslu a lepšie využitie priemyselného potenciálu politík týkajúcich sa inovácie, výskumu a technologického vývoja v prospech občanov a podnikov v celej Únii vrátane jej najvzdialenejších regiónov a jej hospodársky znevýhodnených regiónov. Štruktúra programu by mala sledovať päť špecifických cieľov, ktoré odrážajú kľúčové oblasti politík, a to: vysokovýkonnú výpočtovú techniku; umelú inteligenciu; kybernetickú bezpečnosť a dôveru; pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilitu. Program by sa mal vo všetkých uvedených kľúčových oblastiach politík zamerať aj na lepšie zosúladenie politík Únie, členských štátov a regiónov, ako aj na združovanie súkromných a priemyselných zdrojov s cieľom zvýšiť investície a posilniť synergie. Okrem toho by sa prostredníctvom programu mala posilniť konkurencieschopnosť Únie a odolnosť jej hospodárstva.

(15)

Päť špecifických cieľov je odlišných, ale vzájomne závislých. Napríklad umelá inteligencia potrebuje kybernetickú bezpečnosť, aby bola dôveryhodná, kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky majú kľúčový význam pri podpore vzdelávania v kontexte umelej inteligencie a všetky tri kapacity si vyžadujú pokročilé digitálne zručnosti. Hoci sa jednotlivé akcie v rámci programu týkajú jedného špecifického cieľa, ciele by sa nemali vnímať izolovane, ale skôr ako jadro súdržného balíka.

(16)

Je potrebné prioritne podporovať malé s stredné podniky (ďalej len „MSP“), ktoré majú v úmysle využívať digitálnu transformáciu vo svojich výrobných procesoch. Takáto podpora by MSP umožnila prispievať k rastu európskeho hospodárstva prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov.

(17)

Ústrednú úlohu pri vykonávaní tohto programu by mali dostať európske centrá digitálnych inovácií, ktoré by mali stimulovať všeobecné zavedenie vyspelých digitálnych technológií v priemysle, najmä v MSP a v ostatných subjektoch, ktoré zamestnávajú až do 3 000 ľudí (ďalej len „spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“), vo verejných organizáciách a v akademickej spoločnosti. S cieľom objasniť rozdiel medzi centrami digitálnych inovácií, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti v rámci programu, a centrami digitálnych inovácií zriadenými v nadväznosti na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom „Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody Jednotného digitálneho trhu v plnej miere“ a financovanými z iných zdrojov, by sa centrá financované v rámci programu mali nazývať európske centrá digitálnych inovácií. Európske centrá digitálnych inovácií by mali slúžiť ako body prístupu k najmodernejším digitálnym kapacitám vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ako aj ďalších existujúcich inovačných technológií, ako sú kľúčové podporné technológie, ktoré sú k dispozícii aj v tzv. FabLaboch či CityLaboch. Európske centrá digitálnych inovácií by mali pôsobiť ako jednotné body prístupu k odskúšaným a validovaným technológiám a mali by propagovať otvorenú inováciu. Mali by tiež poskytovať podporu v oblasti pokročilých digitálnych zručností, napríklad koordináciou s poskytovateľmi vzdelávania na zabezpečovanie krátkodobej odbornej prípravy pracovníkov a stáží pre študentov. Prostredníctvom siete európskych centier digitálnych inovácií by sa malo zabezpečiť široké geografické pokrytie v celej Európe a malo by sa prispieť k účasti najvzdialenejších regiónov na Jednotnom digitálnom trhu.

(18)

V prvom roku vykonávania programu by sa mala zriadiť počiatočná sieť európskych centier digitálnych inovácií prostredníctvom otvoreného a súťažného konania spomedzi subjektov určených členskými štátmi. Na tento účel by členské štáty mali mať možnosť navrhnúť uchádzačov v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi a vnútroštátnymi administratívnymi a inštitucionálnymi štruktúrami. Komisia by mala v maximálnej miere zohľadniť stanovisko každého členského štátu pred výberom európskeho centra digitálnych inovácií na území tohto členského štátu. Subjekty, ktoré už vykonávajú funkcie centier digitálnych inovácií v kontexte iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu by mohli byť určené členskými štátmi ako uchádzači na základe otvoreného a súťažného konania. Komisia by mala mať možnosť do výberového konania zapojiť nezávislých externých odborníkov. Komisia a členské štáty by mali predchádzať zbytočnému zdvojovaniu právomocí a funkcií na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni. Pri určovaní centier a rozhodovaní o ich činnostiach a zložení by preto mala existovať primeraná flexibilita. S cieľom zabezpečiť široké geografické pokrytie v celej Európe, ako aj vyváženosť pokrytia technológií a sektorov by sa sieť mohla ďalej rozšíriť prostredníctvom následného otvoreného a súťažného konania.

(19)

Európske centrá digitálnych inovácií by mali vyvinúť vhodné synergie s relevantnými akciami financovanými z programu Horizont Európa – rámcového programu na výskum a inováciu, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (16) (ďalej len „Horizont Európa“), alebo z iných programov v oblasti výskumu a inovácie, s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (ďalej len „EIT“), zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady, najmä jeho znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ďalej len „ZIS“), ako aj so zavedenými sieťami, ako je napríklad sieť Entreprise Europe Network alebo poradenské centrum InvestEU zriadené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (17).

(20)

Európske centrá digitálnych inovácií by mali pôsobiť ako sprostredkovatelia na spájanie priemyslu, podnikov a orgánov verejnej správy, ktoré potrebujú nové technologické riešenia, s podnikmi, najmä so startupmi a s MSP, ktoré majú riešenia pripravené na uvedenie na trh.

(21)

Za európske centrá digitálnych inovácií možno vybrať konzorcium právnych subjektov, a to v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré umožňuje subjektom, ktoré nemajú právnu subjektivitu podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, zúčastňovať sa na výzvach na predkladanie návrhov pod podmienkou, že ich zástupcovia majú právomoc uskutočňovať právne úkony v mene týchto subjektov a že tieto subjekty poskytujú rovnaké záruky ochrany finančných záujmov Únie ako právnické osoby.

(22)

Európskym centrám digitálnych inovácií by sa malo umožniť prijímať príspevky od členských štátov a zúčastnených tretích krajín vrátane orgánov verejnej moci v členských štátoch a uvedených tretích krajinách, príspevky od medzinárodných subjektov alebo inštitúcií a príspevky zo súkromného sektora, a to najmä od členov, akcionárov alebo partnerov európskych centier digitálnych inovácií. Európskym centrám digitálnych inovácií by sa tiež malo umožniť prijímať príjmy vytvorené z vlastných zdrojov a činností európskych centier digitálnych inovácií, z odkazov v závetoch, darov a príspevkov od jednotlivcov a financovanie z programu a iných programov Únie, a to aj vo forme grantov.

(23)

Program by sa mal vykonávať formou projektov, ktoré posilnia a rozšíria využívanie základných digitálnych kapacít. Takéto vykonávanie by malo zahŕňať spolufinancovanie zo strany členských štátov a podľa potreby aj súkromného sektora. Miera spolufinancovania by sa mala stanoviť v pracovnom programe. Odchylne od všeobecného pravidla by financovanie z prostriedkov Únie malo umožniť pokrytie až 100 % oprávnených nákladov. Predovšetkým by takéto financovanie malo vyžadovať dosiahnutie kritickej intenzity v oblasti verejného obstarávania, aby sa zaistil lepší pomer kvality a ceny a aby sa zaručilo, že dodávatelia v Európe zostanú na čele technologického pokroku.

(24)

Politické ciele programu by sa mali plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci programu InvestEU, zriadeného nariadením (EÚ) 2021/523.

(25)

Akcie programu by sa mali primerane použiť na ďalšie zlepšovanie digitálnych kapacít Únie a na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií bez toho, aby došlo k zdvojovaniu alebo vytláčaniu súkromného financovania, a mali by poskytovať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(26)

V záujme dosiahnutia maximálnej flexibility počas celého životného cyklu programu a v záujme vytvárania synergií medzi komponentmi programu by malo byť možné, aby bol každý zo špecifických cieľov implementovaný prostredníctvom ktoréhokoľvek nástroja dostupného na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách. Mechanizmami realizácie, ktoré sa majú použiť, sú priame riadenie a nepriame riadenie, ak sa má financovanie Únie kombinovať s inými zdrojmi financovania alebo ak si realizácia vyžaduje vytvorenie spoločne riadených štruktúr. Okrem toho, s cieľom reagovať najmä na nový vývoj a potreby, napríklad nové technológie, Komisia má možnosť navrhnúť, aby sa v kontexte ročného rozpočtového postupu a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách odchýlilo od orientačných súm stanovených v tomto nariadení.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby prideľovanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie bolo efektívne, je potrebné zabezpečiť, aby všetky akcie a činnosti uskutočňované v rámci programu mali európsku pridanú hodnotu a dopĺňali činnosti členských štátov, pričom by sa mala vyvíjať snaha o súdržnosť, komplementárnosť a synergie vo vzťahu k programom financovania podporujúcim oblasti politík, ktoré sú navzájom úzko prepojené. Aj keď príslušné pracovné programy poskytujú nástroj na zabezpečenie súladu pre priamo a nepriamo riadené akcie, medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov by sa mala nadviazať spolupráca s cieľom zabezpečiť súlad a komplementárnosť medzi priamo alebo nepriamo riadenými finančnými prostriedkami a finančnými prostriedkami, ktoré podliehajú zdieľanému riadeniu, pričom sa dodržiavajú uplatniteľné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027“).

(28)

Kapacity v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kapacity spracúvania údajov v Únii by mali zabezpečiť širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle a všeobecnejšie v oblastiach verejného záujmu s cieľom využiť jedinečný potenciál prínosu superpočítačov pre spoločnosť v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ako aj konkurencieschopnosť priemyslu, najmä MSP. Nadobudnutím superpočítačov na svetovej úrovni by sa zabezpečil dodávateľský systém v Únii a pomohlo by sa zaviesť služby pre simuláciu, vizualizáciu a vytváranie prototypov a zároveň by sa zabezpečilo, aby systémy vysokovýkonnej výpočtovej techniky boli v súlade s hodnotami a zásadami Únie.

(29)

Európsky parlament a Rada vyjadrili podporu pre intervenciu Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Okrem toho v rokoch 2017 a 2018 podpísalo 22 členských štátov európske vyhlásenie o vysokovýkonnej výpočtovej technike, medzivládnu dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať s Komisiou na vybudovaní a zavedení tých najmodernejších infraštruktúr vysokovýkonnej výpočtovej techniky a dátových infraštruktúr v Európe, ktoré by boli k dispozícii pre vedecké komunity a verejných a súkromných partnerov v celej Únii.

(30)

Ako je zdôraznené v posúdení vplyvu sprevádzajúcom návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku sa na dosiahnutie špecifického cieľa „Vysokovýkonná výpočtová technika“ za najvhodnejší prostriedok vykonávania považuje spoločný podnik, a to najmä na účely koordinácie stratégií na úrovni Únie a vnútroštátnych stratégií a investícií do infraštruktúry vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ako aj výskumu a vývoja, združovania verejných a súkromných financií a ochrany hospodárskych a strategických záujmov Únie. Okrem toho, národné strediská pre spôsobilosti v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky v zmysle nariadenia Rady (EÚ) 2018/1488 (18) poskytujú služby v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu vrátane MSP a startupov, akademickej obce a orgánov verejnej správy.

(31)

Rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je kľúčovou hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu, služieb a verejného sektora. Roboty sú čoraz autonómnejšie a využívajú sa v továrňach, v rámci podmorských operácií, v domácnostiach, mestách a nemocniciach. Komerčné platformy umelej inteligencie pokročili od testovania k reálnemu uplatneniu v odvetví zdravotníctva a v odvetví životného prostredia. Všetci veľkí výrobcovia automobilov vyvíjajú autonómne vozidlá a technológie strojového učenia sú základom všetkých veľkých webových platforiem a aplikácií veľkých dát. Je dôležité, aby Európa spojila sily na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Členské štáty uznali túto skutočnosť prostredníctvom konkrétnych záväzkov spolupráce v koordinovanom akčnom pláne.

(32)

Knižnice algoritmov môžu obsahovať veľký súbor algoritmov vrátane jednoduchých riešení, ako sú klasifikačné algoritmy, algoritmy neurónových sietí a plánovacie alebo rozhodovacie algoritmy. Môžu tiež zahŕňať komplexné riešenia, ako sú algoritmy rozpoznávania reči, navigačné algoritmy v autonómnych zariadeniach, napríklad v dronoch alebo v autonómnych vozidlách a algoritmy umelej inteligencie v robotoch, ktoré im umožňujú komunikovať s okolím a prispôsobovať sa mu. Knižnice algoritmov by mali byť ľahko prístupné pre každého na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.

(33)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu poukázal na vplyv jazykových bariér na priemysel a digitalizáciu priemyslu. V uvedenom kontexte je nevyhnutné rozvíjať rozsiahle jazykové technológie založené na umelej inteligencii, ako sú automatický preklad, rozpoznávanie reči, textová analytika veľkých dát, systémy dialógu a odpovedania na otázky, aby sa zachovala jazyková rozmanitosť, zabezpečila inkluzívnosť a umožnila komunikácia medzi ľuďmi a komunikácia medzi ľuďmi a strojmi.

(34)

Výrobky a služby založené na umelej inteligencii by mali byť používateľsky ústretové, mali by byť štandardne v súlade s právnymi predpismi a mali by poskytovať spotrebiteľom väčší výber a viac informácií, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobkov a služieb.

(35)

Zásadný význam pre rozvoj umelej inteligencie má dostupnosť objemných dátových súborov a zariadení na testovanie a experimentovanie vrátane jazykových technológií.

(36)

Európsky parlament vo svojom uznesení o digitalizácii európskeho priemyslu zdôraznil dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti a uznal potrebu zvyšovania informovanosti v tejto oblasti. Kybernetickú odolnosť ako aj zaistenie bezpečnosti a ochrany súkromia už v štádiu návrhu a ako štandardu uznal za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikov, ktoré majú vedúce postavenie, a tvorcov vnútroštátnych európskych politík v oblasti priemyslu a bezpečnosti.

(37)

Kybernetická bezpečnosť je výzvou pre celú Úniu, ktorú nie je možné riešiť len vnútroštátnymi iniciatívami. Kapacita Európy v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa mala posilniť s cieľom zabezpečiť pre Európu kapacity potrebné na to, aby mohla svojich občanov, orgány verejnej správy a podniky chrániť pred kybernetickými hrozbami. Okrem toho by mali byť chránení aj spotrebitelia používajúci pripojené výrobky, ktoré sa dajú hacknúť a môžu ohroziť ich bezpečnosť. Takáto ochrana by sa mala dosiahnuť v spolupráci s členskými štátmi a súkromným sektorom vývojom projektov podporujúcich európske kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti, zabezpečením koordinácie medzi uvedenými projektmi a zabezpečením plošného zavádzania najnovších riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti v celom hospodárstve, vrátane projektov, služieb, kompetencií a aplikácií dvojakého použitia, ako aj zlučovaním kompetencií v tejto oblasti na zaistenie kritického objemu a excelentnosti.

(38)

Komisia v septembri 2017 predstavila balík iniciatív, v ktorých sa stanovuje komplexný prístup Únie ku kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť schopnosť Európy reagovať na kybernetické útoky a kybernetické hrozby a posilniť technologické a priemyselné kapacity v tejto oblasti. Uvedený balík zahŕňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 (19).

(39)

Fungovanie Jednotného digitálneho trhu si nevyhnutne vyžaduje dôveru. Technológie kybernetickej bezpečnosti, ako sú digitálna identita, kryptografia a detekcia narušení, a ich uplatnenie v oblastiach ako finančníctvo, priemysel 4.0, energetika, doprava, zdravotná starostlivosť a elektronická verejná správa sú nevyhnutné v záujme zaistenia bezpečnosti a dôveryhodnosti online činností a transakcií u občanov, orgánov verejnej správy a podnikov.

(40)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 zdôraznila, že na úspešné vybudovanie digitálnej Európy potrebuje Únia trhy práce a systémy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré vyhovujú potrebám digitálneho veku, a že je potrebné investovať do digitálnych zručností všetkých Európanov, aby mali viac príležitosti a schopností.

(41)

Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby pokračovali v programe göteborského sociálneho samitu z novembra 2017 vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj plnenia nového programu v oblasti zručností pre Európu. Európska rada tiež požiadala Komisiu, Radu a členské štáty o preskúmanie možných opatrení na riešenie výziev v súvislosti so zručnosťami v oblasti digitalizácie, kybernetickej bezpečnosti, mediálnej gramotnosti a umelej inteligencie a na riešenie potreby inkluzívneho prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave založeného na celoživotnom vzdelávaní a orientovaného na inováciu. Komisia v reakcii na to 17. januára 2018 predstavila prvý balík opatrení zameraných na kľúčové kompetencie, digitálne zručnosti, spoločné hodnoty a inkluzívne vzdelávanie. V máji 2018 sa začal vykonávať druhý balík opatrení, prostredníctvom ktorého sa pokračuje v práci na vybudovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a v ktorom sa tiež kladie dôraz na ústredný význam digitálnych zručností. Mediálna gramotnosť zahŕňa základné kompetencie (vedomosti, zručnosti a postoje), ktoré občanom umožňujú účinne používať médiá a služby iných poskytovateľov informácií a rozvíjať kritické myslenie a zručnosti potrebné pre celoživotné vzdelávanie, aby sa mohli zapájať do spoločenského života a stať sa aktívnymi občanmi.

(42)

Vzhľadom na potrebu holistického prístupu by sa v rámci programu malo zohľadňovať aj začlenenie, kvalifikácia, odborná príprava a špecializácia, ktoré majú popri rozšírených digitálnych zručnostiach rozhodujúci význam pri vytváraní pridanej hodnoty vo vedomostnej spoločnosti.

(43)

Vo svojom uznesení o digitalizácii európskeho priemyslu Európsky parlament uviedol, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti. Európsky parlament okrem toho požadoval začlenenie hľadiska vyváženého zastúpenia mužov a žien do všetkých digitálnych iniciatív a zdôraznil, že je potrebné zaoberať sa rodovými rozdielmi v odvetví informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), pretože je to nevyhnutné pre dlhodobý rast a prosperitu Európy.

(44)

Vyspelé digitálne technológie, ktoré program podporuje, ako je napríklad vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia, sú už dostatočne zrelé na to, aby sa z výskumnej fázy presunuli do fázy zavádzania, uplatnenia a rozšírenia na úrovni Únie. Rovnako, ako si zavádzanie uvedených technológií vyžaduje zásah zo strany Únie, vyžaduje si ho aj oblasť pokročilých digitálnych zručností. Príležitosti, pokiaľ ide o odbornú prípravu zameranú na nadobudnutie pokročilých digitálnych zručností vrátane spôsobilostí v oblasti ochrany údajov, je potrebné v celej Únii rozšíriť, zintenzívniť a sprístupniť. V prípade, že sa tak nestane, mohlo by to narušiť plynulé zavádzanie vyspelých digitálnych technológií a mohlo by to byť problémom pre celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Akciami podporovanými programom sa dopĺňajú akcie podporované z Európskeho sociálneho fondu Plus (ESF+), z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a z Erasmus+, každý zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady, a Horizont Európa. Uvedené akcie sa budú zameriavať na pracovnú silu Únie v súkromnom aj vo verejnom sektore, najmä na odborníkov z oblasti IKT a zo súvisiacich oblastí, ako aj na študentov, školené osoby a školiteľov. Pojem „pracovná sila“ znamená ekonomicky aktívne obyvateľstvo a zahŕňa pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby aj nezamestnaných ľudí.

(45)

Digitálna modernizácia orgánov verejnej správy a verejných služieb má zásadný význam pri znižovaní administratívneho zaťaženia podnikov, vrátane MSP a občanov vo všeobecnosti, keďže sa ich interakcia s orgánmi verejnej správy urýchli, zjednoduší a zlacní a služby poskytované občanom a podnikom sa zefektívnia a skvalitnia a zvýši sa ich transparentnosť, pričom sa zároveň zvýši účinnosť verejných výdavkov. Keďže v súčasnosti už má úniový rozmer viacero služieb verejného záujmu, podporou poskytovanou ich implementácii a zavádzaniu na úrovni Únie by sa malo zabezpečiť, že občania a podniky budú môcť profitovať z prístupu ku kvalitným digitálnym službám v celej Únii, ktoré sú, ak je to možné, viacjazyčné. Okrem toho sa očakáva, že podporou Únie v tejto oblasti sa podnecuje opakované použitie informácií verejného sektora.

(46)

Digitalizáciou sa môže uľahčiť a zlepšiť bezbariérová prístupnosť pre všetkých vrátane starších ľudí, ľudí so zníženou pohyblivosťou alebo zdravotným postihnutím a ľudí žijúcich vo vzdialených alebo vidieckych oblastiach.

(47)

Digitálna transformácia oblastí verejného záujmu, ako sú napríklad zdravotná starostlivosť, mobilita, spravodlivosť, monitorovanie Zeme alebo životného prostredia, bezpečnosť, znižovanie emisií uhlíka, energetická infraštruktúra, vzdelávanie a odborná príprava a kultúra, si vyžaduje ďalšie budovanie a rozširovanie infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré umožňujú zabezpečenú cezhraničnú výmenu údajov a podporujú rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Potenciál na využitie synergií by sa najlepšie dosiahol koordináciou medzi infraštruktúrami digitálnych služieb podľa tohto nariadenia.

(48)

Zavádzanie potrebných digitálnych technológií, najmä technológií v rámci špecifických cieľov „Vysokovýkonná výpočtová technika“, „Umelá inteligencia“ a „Kybernetická bezpečnosť a dôvera“ majú kľúčový význam pre využívanie výhod digitálnej transformácie a môžu byť doplnené o ďalšie špičkové a budúce technológie, ako sú napríklad technológie distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain).

(49)

Digitálnou transformáciou by sa mal občanom umožňovať bezpečný prístup k ich osobným údajom, ako aj bezpečné využívanie a správa týchto údajov na cezhraničnej úrovni, a to bez ohľadu na to, kde sa občania alebo údaje práve nachádzajú.

(50)

Ministri zodpovední za politiku eGovernment a jej koordináciu z členských štátov a krajín, ktoré sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu vo svojom Tallinnskom vyhlásení o eGovernment zo 6. októbra 2017 dospeli k záveru, že v dôsledku digitálneho pokroku sa ich spoločnosti a ekonomiky od základu transformujú, pričom sa spochybňuje účinnosť doterajších politík v mnohých oblastiach, ako aj úloha a fungovanie verejnej správy vo všeobecnosti, a že je ich povinnosťou tieto výzvy predvídať a zvládnuť, aby vyhoveli potrebám a očakávaniam občanov a podnikov.

(51)

Modernizácia európskych orgánov verejnej správy predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešné vykonávanie Jednotného digitálneho trhu. V hodnotení stratégie Jednotného digitálneho trhu v polovici obdobia sa zdôraznila potreba posilniť transformáciu orgánov verejnej správy a zabezpečiť, aby prístup občanov k verejným službám bol ľahký, dôveryhodný a bezproblémový.

(52)

Z ročného prieskumu rastu uverejneného Komisiou v roku 2017 vyplýva, že kvalita európskych orgánov verejnej správy má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, udržateľného rastu, zamestnanosti a vysokokvalitných pracovných miest. V záujme podpory hospodárskeho rastu a poskytovania vysokokvalitných služieb pre občanov a podniky je potrebná najmä efektívna a transparentná verejná správa a účinné justičné systémy.

(53)

Interoperabilita európskych verejných služieb je potrebná na všetkých úrovniach verejnej správy: na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Interoperabilita odstraňuje prekážky fungovania vnútorného trhu, navyše uľahčuje cezhraničnú spoluprácu, presadzovanie európskych noriem a úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým bariéram, čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových, a konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie. S cieľom zabrániť fragmentácii európskych verejných služieb a podporovať základné slobody a praktické vzájomné uznávanie v rámci Únie by sa mal holistický, medziodvetvový a cezhraničný prístup k interoperabilite podporovať spôsobom, ktorý je najúčinnejší a ktorým sa najlepšie reaguje na potreby koncových používateľov. Z takéhoto prístupu vyplýva, že interoperabilita sa má chápať v širokom zmysle, ako siahajúca od technických až po právne aspekty a zahŕňajúca politické prvky danej oblasti. Rozsah činností by preto presahoval bežný životný cyklus riešení, aby zahŕňal všetky intervenčné prvky, ktorými sa podporia rámcové podmienky potrebné pre všeobecnú a udržateľnú interoperabilitu. Programom by sa malo tiež uľahčovať vzájomné obohacovanie medzi rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami, čo by malo za následok rozvoj digitálnej spoločnosti.

(54)

Programom by sa mali podporovať riešenia založené na otvorenom zdroji, aby sa umožnilo opätovné použitie, zvýšila dôvera a zabezpečila transparentnosť. Takýto prístup bude mať pozitívny vplyv na udržateľnosť financovaných projektov.

(55)

Rozpočet vyčlenený na konkrétne akcie zamerané na zavedenie rámca interoperability, ako aj na samotnú interoperabilitu vyvinutých riešení, sa očakáva vo výške 194 miliónov EUR.

(56)

V uznesení Európskeho parlamentu o digitalizácii európskeho priemyslu sa zdôraznilo, že je dôležité uvoľniť dostatočné verejné a súkromné financie na digitalizáciu európskeho priemyslu.

(57)

Komisia 19. apríla 2016 prijala iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť, aby každý priemyselný podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií. To má osobitný význam pre MSP v kultúrnom odvetví a kreatívnom odvetví.

(58)

Európsky hospodársky a sociálny výbor privítal oznámenie Komisie o digitalizácii európskeho priemyslu a domnieva sa, že je spolu so sprievodnými dokumentmi „prvým krokom v rámci rozsiahleho európskeho pracovného programu, ktorý sa musí realizovať na základe úzkej vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore“.

(59)

Dosiahnutie vytýčených cieľov si môže vyžadovať mobilizáciu potenciálu doplnkových technológií v sieťovej a výpočtovej sfére, ako sa uvádza v oznámení Komisie o digitalizácii európskeho priemyslu, v ktorom sa „dostupnosť špičkových sietí a infraštruktúry cloudu“ uvádza ako nevyhnutná zložka digitalizácie priemyslu.

(60)

Tým, že nariadenie (EÚ) 2016/679 obsahuje spoločný súbor pravidiel priamo uplatniteľných v právnych poriadkoch členských štátov, zaručuje voľný pohyb osobných údajov medzi členskými štátmi a posilňuje dôveru a bezpečnosť jednotlivcov, čo predstavuje dve nevyhnutné zložky skutočného Jednotného digitálneho trhu. Všetkými akciami v rámci programu, ktoré zahŕňajú spracúvanie osobných údajov, by sa preto malo prispievať k bezproblémovému vykonávaniu uvedeného nariadenia, napríklad v oblasti umelej inteligencie a technológií distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain). Uvedenými akciami by sa mal podporovať rozvoj digitálnych technológií, ktoré sú v súlade s povinnosťami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov.

(61)

Program by sa mal vykonávať spôsobom, ktorý plne rešpektuje rámec Únie a medzinárodný rámec pre ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva. Účinná ochrana duševného vlastníctva zohráva kľúčovú rolu v inovácii a preto je pre účinné vykonávanie programu nevyhnutná.

(62)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (20), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. Uvedenými nástrojmi by sa mohlo zabezpečiť čiastočné pridruženie, konkrétne pridruženie k obmedzenému počtu špecifických cieľov sledovaných v rámci programu. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(63)

Subjekty poverené vykonávaním programu by mali dodržiavať ustanovenia platné pre inštitúcie Únie, ako aj vnútroštátne právo týkajúce sa zaobchádzania s informáciami, najmä citlivými neutajovanými skutočnosťami a utajovanými skutočnosťami EÚ. V prípade špecifického cieľa „Kybernetická bezpečnosť a dôvera“ sa z bezpečnostných dôvodov môže vyžadovať, aby boli právne subjekty ovládané z tretích krajín vylúčené z výziev na predkladanie návrhov a ponúk v rámci programu. Vo výnimočných prípadoch sa takéto vylúčenia môžu požadovať aj v prípade špecifických cieľov „Vysokovýkonná výpočtová technika“ a „Umelá inteligencia“. Bezpečnostné dôvody na takéto vylúčenia by mali byť primerané a riadne odôvodnené na základe rizík, ktoré by začlenenie takýchto subjektov predstavovalo.

(64)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (21), a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, má program prispieť k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali aspoň 30 % rozpočtových výdavkov Únie, a k ambícii, aby v roku 2024 odrážali výdavky na biodiverzitu 7,5 % rozpočtu a 10 % v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Príslušné akcie by sa mali určiť počas prípravy a vykonávania programu a mali by sa prehodnotiť v kontexte príslušného hodnotenia a procesu preskúmania.

(65)

Keďže program je nový, je užitočné uviesť v prílohe technický opis rozsahu akcií programu. Komisia by mala pri vypracúvaní pracovných programov zohľadniť uvedený technický opis v takejto prílohe, zatiaľ čo pracovné programy by mali byť v súlade so špecifickými cieľmi stanovenými v tomto nariadení.

(66)

Pracovné programy by sa mali v zásade prijímať ako viacročné pracovné programy, zvyčajne každé dva roky, alebo ak si to vyžadujú potreby súvisiace s vykonávaním programu, ako ročné pracovné programy. Formy financovania z prostriedkov Únie a spôsoby vykonávania programu by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Uvedený výber by mal zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(67)

S cieľom meniť prílohu I k tomuto nariadeniu tak, aby odrážala technologické zmeny a vývoj na trhu, pokiaľ ide o akcie, ktoré sú v nej stanovené, a to spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi tohto nariadenia, a meniť prílohu II k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o merateľné ukazovatele, ak sa to považuje za potrebné, ako aj doplniť toto nariadenie o ustanovenia o zriadení rámca pre monitorovanie a hodnotenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(68)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o výber subjektov, ktoré tvoria počiatočné a dodatočné európske centrá digitálnych inovácií a prijímanie pracovných programov pre špecifické ciele 2, 4 a 5 a prípadné ďalšie akcie v rámci priameho hospodárenia pre špecifické ciele 1 a 3, aby sa ciele programu dosiahli v súlade s prioritami Únie a členských štátov a aby sa súčasne zaistila konzistentnosť, transparentnosť a kontinuita spoločných opatrení Únie a členských štátov. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (22). V prípade akcií, ktoré podliehajú nepriamemu riadeniu, sa pracovné programy prijímajú v súlade s pravidlami správnych rád subjektov poverených vykonávaním programu.

(69)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä tie, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, nediskriminácie, zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľa a práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Členské štáty by mali uplatňovať toto nariadenie v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(70)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu Únie prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania a nepriameho riadenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(71)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to podpora a urýchlenie digitálnej transformácie európskeho hospodárstva, priemyslu a spoločnosti, sprostredkovanie jej prínosu občanom, orgánom verejnej správy a podnikom v celej Únii, ako aj zlepšenie konkurencieschopnosti Európy v globálnom digitálnom hospodárstve a zároveň prispievanie k zmenšeniu digitálnej priepasti v celej Únii a posilnenie strategickej autonómie Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu alebo dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(72)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť, aby sa vykonávanie programu začalo od začiatku VFR na roky 2021 – 2027, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.

(73)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 (23) by sa preto malo zrušiť,