Národné centrum zdravotníckych informácií

SPOLOČNE PROTI RAKOVINE Október sa už tradične spája s osvetou a prevenciou rakoviny prsníka a krčka maternice, známy je aj ako Ružový október. Pri tejto príležitosti sa pod záštitou Národnej HPV koalície partnerov konala v Banskej Bystrici 1. regionálna diskusia pri okrúhlom stole o prevencii rakovín spôsobených HPV. Práve Banskobystrický kraj pritom čelí v tejto oblasti vážnym výzvam. 📌 Zo štatistík NCZI vyplýva, že v tomto kraji je v poradí 4. najvyššia úmrtnosť v rámci SR, z toho 2. najvyššia úmrtnosť žien na rakovinu krčka maternice a 2. najvyššia úmrtnosť žien na rakovinu vulvy. 📌 Pôvodcom týchto druhov rakovín je spravidla HPV vírus, pričom rakovina spôsobená HPV vírusom je jediným typom rakoviny, proti ktorej sa dá očkovať. 📌 Banskobystrický kraj je v zaočkovanosti detí vo veku 12 rokov proti HPV na 4. mieste – 35,3 %. Na 1. mieste je Bratislavský kraj s 44 %, nasledujú Trenčiansky a Žilinský kraj s 35,6 %. 📌 Vo všetkých krajoch je počet zaočkovaných dievčat takmer o polovicu vyšší ako chlapcov. V rámci BBSK sú však výrazné rozdiely aj medzi jednotlivými okresmi, kým v okrese Žiar nad Hronom je zaočkovanosť najvyššia (71,5 %), najnižšia je v okrese Lučenec (20,4 %). Jednou z diskutérok bola Martina Vrbiková, vedúca odboru reportingu a štatistických analýz NCZI, ktorá prezentovala tému: Ako je na tom BBSK s onkologickými ochoreniami a s očkovaním proti HPV, ktorú pripravila v spolupráci s Martinou Rafajovou, riaditeľkou odboru zberu registrov a údajov a Zuzanou Olexovou z oddelenia analýz a prezentovania výstupov. Práve vďaka viac ako 40-ročnej existencii Národného onkologického registra SR máme spracované údaje, ktoré umožňujú sledovanie geografických a časových trendov výskytu onkologických ochorení na Slovensku. Spracované dáta a ich analýzy sú podkladom pre preventívne opatrenia aj intervenčné aktivity v rámci zdravotnej starostlivosti o onkologických pacientov.  

NIS 2024 – VÝZVY V DIGITALIZÁCII ZDRAVOTNÍCTVA Pod odbornou záštitou Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa v Starej Lesnej konal už 28. ročník kongresu NIS – Nemocničné informačné systémy. Ide o platformu pre zdieľanie informácií, názorov a skúseností medzi dodávateľmi systémov, manažérmi kybernetickej bezpečnosti, technologickými startupmi, stakeholdermi, zdravotnými poisťovňami a vôbec svetom zdravotníckeho IT.  „Ochrana zdravotníckych dát je nevyhnutná pre zachovanie dôvery medzi pacientmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zároveň je investíciou do budúcnosti. Kybernetická bezpečnosť patrí ku kľúčovým prioritám NCZI, preto neustále hľadáme riešenia ako zlepšiť ochranu údajov s využitím moderných postupov a technológií,“ uviedol riaditeľ NCZI Pavol Vršanský. Program eventu bol zostavený s dôrazom na zdieľanie znalostí, skúseností a inovatívnych prístupov. K témam, ktoré zarezonovali, patrili digitalizácia zdravotnej starostlivosti, telemedicína, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a bezpečnosť pacientov, či interoperabilita. Zaujímavé je, že na kongrese zaznieval mierny optimizmus ohľadom budúcnosti nemocničných informačných systémov a ich ďalšieho rozvoja. Nevyhnutná je však ešte hlbšia spolupráca medzi nemocnicami, technologickými firmami a vládnymi inštitúciami s cieľom vytvoriť inovatívne a bezpečné prostredie pre digitalizáciu zdravotníctva. Jednoducho, nové technológie by mali v prvom rade slúžiť pacientom.   NCZI sa predstavilo v špeciálnom hodinovom bloku  - Peter Spörer hovoril o ochrane zdravotníckych dát z hľadiska kyber bezpečnosti a Katarina Vladar Leskova, Mária Čudejková a Pavel Stukovsky v diskusii, ktorú moderovala Alena Krčová, o strategickom smerovaní NCZI a rozvojových projektoch.     Poďakovanie patrí Jozef Zoricak a Jaroslav Oster za excelentnú organizáciu eventu, vďaka ktorému sa podarilo za roky existencie vybudovať silnú komunitu odborníkov s cieľom zlepšiť zdravotnú starostlivosť, efektívne využiť technológie na optimalizáciu procesov a zlepšiť výmenu dát v záujme kvalitnejšieho zdravotníctva.

VEDELI STE, ŽE.... na Slovensku sa dlhodobo lieči čoraz viac ľudí pre drogovú závislosť? Z najnovších dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vyplýva, že v roku 2023 sa na Slovensku liečilo zo závislosti na drogách 2 896 osôb, takmer polovica z nich podstúpila liečbu opakovane. Napriek miernemu poklesu liečených osôb na rozdiel od roku 2022 – o 81 prípadov, dlhodobý trend hovorí o rastúcom probléme s drogovou závislosťou v krajine. Od roku 2004 totiž vzrástol počet liečených osôb až o štvrtinu. Najčastejším dôvodom liečby v minulom roku bola závislosť na pervitíne, heroíne a marihuane. Až 80,5 % všetkých liečených pacientov sú muži, ženy 19,5 %. Z hľadiska veku je najpočetnejšou skupina liečených pacientov vo veku 30-39 rokov (1058 prípadov), ďalej 40 a viac rokov (846 prípadov) a 20 – 29 rokov (819 prípadov). Rastie však počet liečených osôb vo veku 40 a viac rokov. Najčastejším spôsobom užívania drog je fajčenie, významný podiel osôb však užíva drogy injekčne alebo šnupaním.

MEDICI, OTVORTE DVERE DO SVETA MEDICÍNY a využite možnosť registrovať sa v Slovenskej lekárskej knižnici, ktorá patrí do rodiny NCZI. Budete mať k dispozícii obrovský zdroj informácií. Nielen publikácie a učebnice, ale aj odborné časopisy, či databázy. Všetko na jednom mieste. Čo ponúkame? 📢 Prístup k najnovším poznatkom: Budete vždy v obraze o najnovších výskumoch a trendoch v medicíne. 📢 Široká ponuka zdrojov: Nájdete všetko, čo potrebujete pre štúdium – od základných učebníc až po špecializované monografie. 📢 Odborná pomoc: Naše knihovníčky sú tu pre vás, radi pomôžu s hľadaním informácií. Nájdete nás na Lazaretskej 26, v budove NCZI

NCZI: PACIENTI SA LIEČIA V NEMOCNICIACH NAJČASTEJŠIE PRE CHOROBY OBEHOVEJ SÚSTAVY  Najviac hospitalizácií si v minulom roku na Slovensku vyžiadali choroby obehovej sústavy, nasledujú nádory a choroby tráviacej sústavy. Z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ďalej vyplýva, že pacienti strávili na lôžku v priemere 6,3 dňa. V roku 2023 bolo v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti na území Slovenska ukončených 1 059 572 hospitalizácií. Do tohto počtu sú zahrnuté nielen hospitalizácie chorých osôb, ale aj hospitalizácie rodičiek a novorodencov, alebo zdravých osôb sprevádzajúcich chorého počas hospitalizácie. Po poklese počtu hospitalizácií prepočítaného na 1 000 obyvateľov v rokoch 2020 a 2021 bol zaznamenaný v rokoch 2022 a 2023 jeho nárast. V roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 (184,6/1 000) vzrástol o 5,7 % a s rokom 2021 (173,2/1 000) o 12,8 %. Stále sa však nedostal na úroveň priemeru rokov 2015 – 2019 (220,3/1 000) pred pandémiou ochorenia Covid-19. Priemerný ošetrovací čas počas hospitalizácie bol 6,3 dňa, pričom najdlhší čas pobytu na lôžku si vyžiadali duševné poruchy a poruchy správania (v priemere 28,2 dňa) a najkratší choroby oka a očných adnexov (v priemere 3,5 dňa). Viac informácií k téme tu https://lnkd.in/dY4GNm8s #dataprelepsiezdravotnictvo #ezdravie #naezdravizalezi  

SVETOVÝ TÝŽDEŇ DOJČENIA Cieľom kampane, ktorá sa tradične koná prvý augustový týždeň a podporuje ju WHO, je zvýšiť povedomie o dôležitosti dojčenia a podporiť dojčiace matky na celom svete. Ženy, ktoré dojčeniu venujú čas, spánok a energiu. Týždeň, venovaný tejto dôležitej téme už síce končí, ale vedeli ste, že... 📌 v prvých šiestich mesiacoch života je materské mlieko pre bábätká ideálnou stravou? 📌 dojčené deti majú nižšie riziko vzniku infekcií, alergií, nadváhy a cukrovky v adolescentnom a dospelom veku? 📌 dojčenie má benefity aj pre matky, spája sa s nižším rizikom vzniku rakoviny prsníka? Ako je na tom Slovensko? Z najnovších dát NCZI vyplýva, že až 82,7 % slovenských detí bolo v roku 2023 v prvom mesiaci života dojčené materským mliekom. Presne 55,1 % detí pilo materské mlieko ešte vo veku 6 mesiacov. Zaujímavé je, že v roku 2009 bol na Slovensku podiel plne dojčených polročných detí k počtu evidovaných v ambulanciách všeobecnej starostlivosti pre deti a dorast iba 45,4 %.

CHORÔB Z POVOLANIA PODĽA DÁT NCZI UBÚDA Počet novopriznaných chorôb z povolania klesá. Za minulý rok Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) eviduje 429 prípadov, čo v porovnaní s rokom predtým predstavuje pokles o takmer pätinu. V roku 2022 bolo hlásených 525 prípadov novopriznaných chorôb z povolania. Z údajov NCZI ďalej vyplýva, že najčastejšie boli v minulom roku diagnostikované ako choroby z povolania choroby kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z nadmerného zaťaženia – išlo o 177 prípadov. Nasledujú infekčné a parazitárne choroby, ktorými trpelo 122 osôb. Na treťom mieste sú choroby z vibrácií, ktoré boli diagnostikované 65 zamestnancom.   Najväčší výskyt chorôb z povolania podľa klasifikácie ekonomických činností bol v roku 2023 v oblasti priemyselnej výroby a to 172 prípadov, čo predstavovalo 40,1 percenta všetkých novopriznaných chorôb z povolania. Ďalej to bolo zdravotníctvo a sociálna výpomoc (128 prípadov) a ťažba a dobývanie (65 prípadov).   Viac informácií nájdete tu: https://lnkd.in/esU9_TWw

501 PRÍBEHOV, KTORÉ SA UŽ NIKDY NEDOPÍŠU ️ Dáta, ktoré prinášame, sa žiaľ, týkajú aj tragických osudov ľudí, ktorí sa rozhodli ukončiť svoj život. Z aktuálnych štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vyplýva, že v minulom roku spáchalo samovraždu na Slovensku 501 ľudí, čo je o 62 prípadov menej ako v roku 2022. Klesol aj počet samovražedných pokusov. Kým za rok 2023 NCZI eviduje 678 pokusov o samovraždu, o rok predtým to bolo o 46 prípadov viac. Z dát NZCI ďalej vyplýva, že vlani samovraždu spáchali prevažne muži - ide o dlhodobý trend, v prípade pokusov prevládajú ženy. Viac dát k tejto téme nájdete tu: https://lnkd.in/eR-XjqTW Ak vy alebo vaši blízki bojujete so samovražednými myšlienkami, prosím, vyhľadajte odbornú lekársku pomoc. Nie ste sami. Pripájame kontakty na niektorých z tých, ktorí vás vypočujú, pochopia a pomôžu Liga za duševné zdravie SR Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566, IPčko Linka detskej istoty

NÁRODNÁ PRACOVNÁ VERZIA NOVEJ MKCH JE NA SVETE Slovensko v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) pripravilo národnú pracovnú verziu jedenástej revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH). Aktuálne jej preklad kontrolujú hlavní odborníci MZ SR naprieč špecializáciami, komentovať a pripomienkovať prostredníctvom kontaktného formuláru na webe elektronického zdravotníctva eZdravie ju však môže aj verejnosť. Národná verzia MKCH-11 je dostupná tu: https://lnkd.in/e6zZ7at5 MKCH je medzinárodným štandardom pre systematické zaznamenávanie, analýzu, interpretáciu a porovnávanie údajov o úmrtnosti a chorobnosti. Jej v poradí jedenásta revízia je výsledkom spolupráce s klinickými lekármi, štatistikmi, epidemiológmi a odborníkmi na IT z celého sveta. Na rozdiel od MKCH-10, ktorá obsahuje približne 20 000 kódov, nová verzia zahŕňa až 68 000 kódov - pre kategórie chorôb, porúch, syndrómov, symptómov, nálezov, zranení, vonkajších príčin a úmrtnosti. Implementácia jedenástej verzie MKCH je proces naplánovaný na niekoľko rokov. Zastrešuje ho NCZI. Historicky sa Slovensko k jej zavedeniu do národného informačného systému zaviazalo voči WHO v roku 2019. V rokoch 2021 až 2022 NCZI v spolupráci s Ústavom lekárskej terminológie a cudzích jazykov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave preložilo MKCH-11 do slovenského jazyka a Slovensko ako jediná krajina na svete vďaka NCZI preložilo aj názvy diagnóz do latinčiny. Nová verzia by mohla byť zverejnená na webe WHO v roku 2025. Výhodou MKCH - 11 je, že sa používa jednoduchšie, je v digitálnej podobe, náklady na kódovanie sú nízke a zachytávanie dát je presnejšie vďaka moderným technológiám. "Všetci, ktorí participujeme na tvorbe a zavedení MKCH-11 na Slovensku do praxe, nie sme iba prekladatelia, recenzenti, koordinátori, sme tvorcovia slovenskej a latinskej MKCH-11. Sme radi, že otvorením na pripomienkovanie bude MKCH-11 živým dokumentom," uviedol riaditeľ NCZI Pavol Vršanský. Zdôraznil, že NCZI urobí všetko pre to, aby bol prechod z verzie 10 na verziu 11 postupný a plynulý. Zavedeniu do praxe bude preto predchádzať rozsiahla komunikačná kampaň.

NA SLOVENSKU SA VLANI SPOTREBOVALO 161 MILIÓNOV BALENÍ LIEKOV Z toho viac ako polovicu (58 %) tvorili lieky vydané na predpis, hradené z verejného zdravotného poistenia. Najčastejšie boli predpisované lieky na liečbu kardiovaskulárneho systému. V rebríčku voľnopredajných liekov obsadili prvé miesto lieky na respiračné problémy. 📌Najviac boli predpisované lieky na kardiovaskulárny systém (26,2 mil. balení) a nervový systém (14,2 mil. balení). Pri liekoch vydaných na lekársky predpis hradených z verejného zdravotného poistenia (VZP) uhradili poisťovne najvyššiu sumu za lieky zo skupiny antineoplastiká a imunomodulátory (456 mil. EUR), tráviaci trakt a metabolizmus (192 mil. EUR), kardiovaskulárny systém (166 mil. EUR) a krv a krvotvorné orgány (160 mil. EUR). 📌Najčastejšie predpisovaným bol liek NEBILET na kardiovaskulárny systém, analgetikum NOVALGIN a liek MAGNOSOLV. 📌Zaujímavé je, že občania kúpili 43,6 mil. balení voľnopredajných liekov, za ktoré zaplatili v lekárňach 301,5 mil. EUR. Najviac predaných balení liekov bez predpisu bolo na ochorenia respiračného systému (14,1 mil. balení), tráviaceho traktu a metabolizmu (7,9 mil. balení) a nervového systému (7,3 mil. balení). Pacienti najviac zaplatili za lieky na liečbu respiračného systému (95,8 mil. EUR), tráviaceho traktu a metabolizmu (61,1 mil. EUR) a muskuloskeletárneho systému (49,3 mil. EUR). 📌Najčastejšie kupovanými voľnopredajnými liekmi boli PARALEN a MUCONASAL PLUS.