Marius Ciuzelis’ Post

Par NE-savām emocijām… Darba vidē (un ne tikai) pastāv iespēja, ka saskaries ar svešu emociju pārņemšanu, kurā uzņem un pārdzīvo svešas emocijas, ko patiesībā izjūt un izrāda citi cilvēki… Šoreiz neiet runa par empātiju, kas ir spēja izjust un izprast citu emocijas. Šoreiz par to, ka svešas dusmas, svešs nemiers iezogas un nedod vairs miera, pārņem un liek rīkoties dusmās, nemierā, aizkaitinājumā, radot veselu ‘’buķeti’’ negatīvu seku. Līdz ar to svarīgi būtu zināt, ka svešu negatīvu emociju pārņemšana, var radīt dažādas negatīvas sekas uz Tevi. Piemēram: 😑 Pārņemot svešas negatīvas emocijas, var samazināties Tava personīgā emocionālā labsajūta, kas var veicināt negatīvā stresa līmeņa paaugstināšanos un diskomfortu 😑 Pārņemot svešas negatīvas emocijas pastāv iespēja emocionāli izsīkt un zaudēt empātijas spējas 😑 Pārņemot svešas negatīvas emocijas Tu zaudē enerģiju un tādejādi juties noguris un iztukšots, jo Tava enerģija tiek novirzīta uz negatīvo emociju pārdzīvošanu 😑 Pārņemot svešas negatīvas emocijas un regulāri tās pastāvīgi translējot tas negatīvi ietekmē attiecības ar citiem radot konfliktu, pārpratumus. Atceries - lai novērstu šo negatīvo ietekmi uz sevi, ir svarīgi apzināties, kad Tu sāc pārņemt citu cilvēku emocijas, un mācīties pārvaldīt šo procesu: 📌 mēģini emocionāli distancēties 📌atvēli laiku sevi 📌balansē savu empātiju pret citiem un centies rūpēties par sevi 📌attīsti spēju atpazīt un regulēt savas emocijas neatkarīgi no citiem. Par emocijām un citiem Tev aktuāliem jautājumiem – supervīzijās. www.sapientia.lv #supervision #coaching #psychology #business #strategy

»Tujci na uvodnih sestankih pogosto povejo, da so se za 𝗦𝗹𝗼𝘃𝗲𝗻𝗶𝗷𝗼 odločili zaradi tega, ker je 𝘃𝗮𝗿𝗻𝗮 𝗶𝗻 𝘂𝗿𝗲𝗷𝗲𝗻𝗮 𝗱𝗿𝘇̌𝗮𝘃𝗮, s solidno geografsko pozicijo in 𝗱𝗼𝗯𝗿𝗶𝗺 𝗱𝗼𝘀𝘁𝗼𝗽𝗼𝗺 𝗻𝗮 𝘁𝗿𝗴𝗲 𝗘𝘃𝗿𝗼𝗽𝘀𝗸𝗲 𝘂𝗻𝗶𝗷𝗲. Ena izmed pogostejših okoliščin, ki botrujejo odločitvi za imigracijo v Slovenijo, je tudi kvaliteta življenja v naši državi. Vse to in še več so primerjalne prednosti Slovenije – njen kapital. Te prednosti velja izkoristiti.« Tako Matija Urankar in Antonina Nečemer v članku z naslovom 𝗜𝗺𝗶𝗴𝗿𝗮𝗰𝗶𝗷𝘀𝗸𝗶 𝗽𝗼𝘀𝘁𝗼𝗽𝗸𝗶: 𝗮𝗹𝗶 𝗦𝗹𝗼𝘃𝗲𝗻𝗶𝗷𝗮 𝗴𝗹𝗲𝗱𝗮 𝗻𝗮 𝘁𝘂𝗷𝗰𝗲 𝗸𝗼𝘁 𝗻𝗮 (𝘃𝗮𝗿𝗻𝗼𝘀𝘁𝗻𝗼) 𝘁𝘃𝗲𝗴𝗮𝗻𝗷𝗲?, ki ga najdete v našem TFL Glasniku. ➡️ https://bit.ly/47J8ceY

S Ivanom Kekin imali smo priliku popričati o mentalnom zdravlju djece i mladih. Statistika kaže da su mentalni poremećaji djece i mladih skočili unazad godinu dana za gotovo 300%, pokušaji suicida su skočili za 280%, a trenutna je procjena je da imamo 50 000 djece u potrebi za skrbi za mentalno zdravlje i svega 55 dječjih psihijatara u cijeloj Hrvatskoj. Ivana nam je predstavila pet mjera koje je potrebno početi provoditi, kako bi se ovu krizu počelo rješavati. Cijeli intervju vam donosimo na linku u nastavku. #journal #journalhr #journalintervju

U kojoj meri su veze državnih institucija sa organizovanim kriminalnim grupama bile i ostale njeno stalno (tajno) obeležje, čitajte u prvom autorskom tekstu Predrag Petrović za prvi broj političkog nedeljnika Radar.👇🏻

Įvairesni miškai geriau atlaiko audras. Kai už lango stiprūs vėjai ir nesiliaujantis lietus, tinkamas metas prisiminti, kad nuo gamtos stichijos labiausiai padeda atsilaikyti sveikos ir atsparios ekosistemos. Pirmiausia – miškai, kurie teikia gausybę ekosisteminių paslaugų. Miškų augmenija audrų metu efektyviai stabdo vėją, neleisdama jam įsismarkauti ir pasiekti gyventojų. Kuo tankesnis miškas, tuo ši paslauga yra efektyvesnė. Miške esanti šaknų sistema stabilizuoja dirvožemį ir apsaugo jį nuo erozijos stiprių lietų bei potvynių metu. Miškai sugeria lietaus ir potvynių vandenį – skaičiuojama, kad medis sugeria net 70 proc. ant jo patenkančio pirmos valandos lietaus. Taigi, galime teigti, kad sveiki miškai yra pirmas saugumo garantas įvairių audrų metu. Neseniai atliktas tyrimas Austrijos Alpėse rodo, kad miškai mažina vandens nuotėkį ir eroziją esant gausiems krituliams, pvz., sumažindami nuotėkį žemės paviršiumi ir apsaugodami stačius šlaitus nuo erozijos, kuri vyksta dėl šlaitų paviršiaus išplovimo. Anot tyrimo, nuolatinė miško danga yra svarbi sąlyga sumažinti potvyniams, šlaitų erozijai ir nukritusių medžių keliamam pavojui žmonėms ir infrastruktūrai. Vis dėlto ir patys miškai kenčia nuo audrų. Pastaraisiais dešimtmečiais Europoje vis dažnesnės ir stipresnės vėjų audros, kurios veikia miškų ekosistemas jas pažeisdamos. British Ecological Society skelbia, kad vėjų audros yra vienas pagrindinių veiksnių veikiančių Europos miškus. Dėl to kyla pavojus miškų teikiamoms ekosistemų paslaugoms, įskaitant anglies saugojimą. Geros žinios yra šįmet prancūzų ekologų paskelbtas tyrimas, kuris rodo, kad Europoje audroms atspariausi miškai yra tie, kuriuose yra didesnė medžių rūšių įvairovė ir vyrauja lėtai augančios rūšys, pavyzdžiui, ąžuolai (Barrere ir kt., 2024). Svarbi tyrimo išvada yra ta, kad greit augantys monokultūriniai miškai (tyrime minimi pušynai), kurie vertingi tik ekonominiu požiūriu, yra daug jautresni audroms. Taigi, atsižvelgiant į klimato kaitą ir dažnėjančias audras, miškų tvarkymo praktikos turėtų apimti įvairovės ir lėtai augančių medžių rūšių skatinimą, bei ilgaamžį ekosistemų saugojimą. Komentaro bendraautorės - mokslininkės dr. Ieva Misiūnė ir dr. Laura Malinauskaitė, PhD, nuotraukos - Mindaugas Survila. === [EN] Forests are our natural storm shields. As storms intensify, diverse forests emerge as our strongest allies. Their dense canopies, deep roots, and water-absorbing abilities protect us from floods and erosion. Research shows that mixed forests with slower-growing trees are most resilient. So focus on diversity as well as the long-term conservation of ecosystems is crucial for our safer future.

Už druhý štvrtok prebehlo verejné zhromaždenie Za spravodlivé Slovensko. My, krajania v Prahe sa tak prípajame k protestom na Slovensku. Včera som mala česť vystúpiť s krátkym prejavom. Deštrukcia demokratických inštitúcií, ničenie právneho štátu, nezávislých médií a občianskej spoločnosti. Zastrašovanie novinárov, podnikateľov a ich rodín, zneužívanie moci. Na Slovensku táto situácia nie je hrozbou, ale realitou. Róbert Fico pár mesiacov po voľbách robí všetko pre to, aby túto situáciu natrvalo zabetónoval. Ako sa mu to podarilo? Toxické prostredie na sociálnych sieťach, aktivity ruských tajných služieb a nečinnosť demokratov vo vláde prispeli k úplnej normalizácii prokremeľských naratívov v spoločnosti a doslova a do písmena umožnili politickú existenciu vlády Róberta Fica. My, Slováci v zahraničí, sa musíme snažiť o to, aby hlas Slovenska bol počuť aj za jeho hranicami. Ako povedala dnes prezidentka v NR SR, vláda nemôže mať všetko a uzurpovať si spravodlivosť a bezpečnosť pre seba. Musíme sa pripraviť na to, že naše požiadavky a výzvy nebudú naplnené, vládne návrhy zákonov budú schválené a že vláda nebude počúvať ulicu. O to je ale dôležitejšia naša rola. Čo môžeme robiť? V prvom rade ísť voliť. Ďalšiu možnosť dostaneme už 23.marca v prezidentských voľbách a následne v druhom kole 6. apríla. Môžeme mobilizovať naše sociálne bubliny, aby šli domov voliť, keďže v týchto voľbách voľba poštou nebude možná. Ďalej sa môžeme verejne angažovať, chodiť práve na takéto verejne zhromaždenia. Komunikovať so svojim okolím. Venovať sa filantropickým aktivitám, prispievať na zmysluplne projekty, ktoré majú aj politicky presah. Podporovať verejnú diskusiu, odborne argumentovať, neponižovať druhú stranu. Overovať si informácie, a neveriť prvoplánovo rôznym mediálnym senzáciám. Našou rolou rovnako môže byť komunikovať s našimi českými priateľmi, musíme im neustále približovať vývoj udalostí na Slovensku. Nechceme, aby sa podobný scenár opakoval o pár rokov v Česku. Veľmi vítam iniciatívu Rekonstrukce státu - pred Vianocami zverejnili výzvu s názvom "Česko proti ohrozeniu právneho štátu na Slovensku". Výzva bola spísaná pod zámerom upozorniť českú občiansku spoločnosť na kroky vlády Roberta Fica, ktoré podkopávajú piliere právneho štátu. Výzva bola šírená prostredníctvom Siete k ochrane demokracie, ktorá je v pohotovosti práve pre tieto prípady. Túto výzvu podporilo celkom 12 organizácií a jednou z nich je aj Centrum pro informovanou společnost Na záver už mám len jedno želanie. Verím, že raz sa budeme budiť do sveta, kde pravda a láska zvíťazila nad lžou a nenávisťou. Je to na každom jednom z nás. Ďakujem! ✌ 🇸🇰 ✌ Pražská kaviareň z.s. Srdcom doma o.z. O týždeň znova!

Eelmises postituses peatusime põgusalt läbipõlemist soodustavatel teguritel. Täna on kavas liikuda edasi ja vaadata, mida saab inimene ise ära teha, et oma läbipõlemisriski vähendada. Hiljuti sattusin vaatama Netflixi dokumentaalsarja nimega Blue Zones. Autor külastab kogukondi, kus inimesed elavad palju kauem, kui keskmise statistika alusel eeldada võiks. Sellisteks paiku oli näiteks nii Vahemere äärsetes riikides kui ka Lõuna-Ameerikas ja Okinawal. Üheks ühiseks jooneks pikaealisuse puhul oli eesmärgistatus - inimene teadis, miks ta ärkab ja miks ta midagi teeb. Tema eksistentsil oli mõtestatus. Siniste tsoonide elufilosoofiast lähtudes tekkis ka mõte, et ehk aitab eesmärgistatus ja mõtestatus ka karjäärialasele pikaealisusele kaasa. Alustame seega esmalt läbipõlemise profülaktikas eneseanalüüsist ehk refleksioonist. Kuidas eesmärgistatus tööelus leida? 👉 Miks sa valisid selle eriala/valdkonna? 👉 Mis pakub sulle töös enim rõõmu? 👉 Milline on sinu ideaalne päev tööl? 👉 Mis on sinu isiklik missioon tööalaselt? 👉 Mis on sinu jaoks suurim tunnustus või kordaminek tööalaselt? Mida on meie jälgijad soovitanud? 👉 Ootuste korrigeerimine - ära eelda, et keegi teine tuleb ja tahab süsteemi paremaks muuta 👉 Ole eeskuju, keda ise tahtnuks endale noorena 👉 Aktsepteeri, et saad kontrollida ja otseselt mõjututada vaid neid asju, mis sõltuvad sinust 👉 Mõtesta probleemid lahti ja lase need vabaks 👉 Inimesed ei ole sinu vastu, nad on lihtsalt enda poolt 👉 Teiste motivatsiooniajendid ja tegelikud eesmärgid võivad sinu omadest väga erineda 👉 Keskendu iseendale ja oma teekonnale, ära võrdle ennast igal sammul 🍁 Milline neist küsimustest sind enim mõtlema pani? Motivatsiooniajenditest ja oma tööalaste väljakutsete vajaduste täitmisest oli lähemalt juttu Tatjana Ots ja Eeva-Liisa Rätsep eestvedamisel peetud kohtumisel augusti lõpus Ideekeskuses, kus vestlesime nendel teemadel pikemalt. Kui sul aga osaleda polnud võimalik, siis miks mitte pidada diskussiooni oma sõprade ja kolleegidega - päris huvitavaid vastuseid kuuleb, kui küsid, miks keegi oma tööd teeb ja mida see talle pakub. Põnev on seda küsida ka erinevate põlvkondade esindajatelt - näiteks miks tuleb 70-aastane tööle pea alati silmad särades? Mis on tema saladuseks? #karjäärivabadus #ikigai #läbipõlemine #tervishoid

V prispevku z naslovom "Zeleni prehod v središču predvolilne kampanje, a žal kot demonizirana tema" na spletnem portalu RTVSLO.si MMC, je naš direktor Andrej F. Gubina izpostavil eno izmed možnih rešitev za problem preobremenjenosti električnega omrežja, ki so del zelenega prehoda.⚡ Več si lahko preberete tukaj 👉 https://lnkd.in/dSH2Rupf

💸 Kui kroonilises rahahädas tervisevaldkonda lihtsalt raha juurde valada ja sisulised muutused tegemata jätta, saab raha otsa, aga midagi paremaks ei muutu, kirjutab Tööandjate keskliidu tervise töörühma juht ja Roche Estonia tegevjuht Kadri Mägi-Lehtsi ajalehe Äripäev arvamusveerudel. 📈 Tervishoid jääbki lisaraha nõudma ja probleemid üksnes süvenevad kui valdkonnas ka hädavajalikke reforme ei tehta. Tervishoiutöötajate puudus ja sellest tingitud ülekoormus ning vananeva ühiskonna kasvav vajadus tervishoiuteenuste järele sunnib tervishoius lisaraha otsimise kõrval digitaliseerima, ja automatiseerima ning ümber mõtestama, mida tervishoius hindamine ning mõõdame. 📊 Hiljuti tervishoiuteenuste kvaliteedi hindamist analüüsinud Riigikontroll rõhutas järeldustes, et senisest enam tuleks koguda ja kasutada patsientide teenusekogemusi ja tervisetulemeid ehk ravi tulemusi tervishoiuteenuste kujundamisel ning rahastamisel. See tähendab andmeid ja nende analüüsi ning nii saaks leida üles tervishoiuteenuste nõrgad kohad.

"Ej, a poznaš kakšno zdravo podjetje v Sloveniji?" ... me je vprašal prijatelj, ki je ravno iskal službo. "Tko, dobra kultura, people-first, znajo se pogovarjati in nagovarjati duševno zdravje, da ne izgorevajo, da je šef zdrav in normalen, pa če so še kokr tok uspešni ..." Hjaaaaaa, nekaj sem se jih spomnila, žal pa moram povedati, da jih nisem ravno na desetine iz rokava stresla! 🤔 ⭐ (Bom pa RES vesela, če mi v komentar 👇 napišete tisti, ki čutite, da delate v zdravem okolju ali pa označite kakšno podjetje, ki ga poznate od znotraj, pa se vam zdi zdravo.) ⭐ Zato sem toliko bolj vesela, da se je NIJZ tega problema lotil s čisto resno in inovativno raziskavo o tem, kako je kaj z duševnim zdravjem na delovnem mestu v Sloveniji (povezava do celotnega poročila v komentarju). Čestitke, Nacionalni inštitut za javno zdravje NIJZ in avtorice Ditka Vidmar, Tatjana Novak Šubara, Karmen Stariha, Petra Zaloznik in Marjeta Novak! Nekaj intervjujev sem naredila tudi sama in res navdihujoče je bilo soustvarjati to zanimivo raziskavo! Nekaj izsledkov delim v spodnji predstavitvi ... Žal ta še vedno ne da odgovora na to, katera so pri nas zdrava podjetja (Ampak morda lahko začnemo delati en seznam v komentarjih, hehe.) 👇 Nam pa poročilo pove veliko o tem, kako lahko postanemo bolj zdrava organizacija, in to iz prve roke - od ljudi! ❓ Kakšne pa so vaše izkušnje z delom v (ne)zdravih timih in organizacijah? 🎉 Prepoznajmo in slavimo zdrave organizacije, vodje! Označite svoje sodelavce, ki podpirajo vaše duševno zdravje. ❤️ P. S. Zdravo delovno okolje je tudi ena tistih stvari, ki jo pričakuje generacija Z, tako da lahko še malo nadaljujemo debato o mladih od prejšnjega tedna! :)